Nie všetci pestovatelia dačoho sa odvážia kompostovať zemiakovú haluze – existuje názor, že tento spôsob likvidácie rastlinných zvyškov je nebezpečný.
Samozrejme, ako každá iná organická hmota, aj stonky zemiakov umiestnené do kompostu sa rozkladajú.
Netreba však zabúdať, že zemiaky, podobne ako ostatní členovia čeľade nočných rastlín, obsahujú toxický solanín.
Táto látka vzniká na slnku: preto je potrebné zemiaky počas ich rastu niekoľkokrát ponoriť, t. j. prikryť zeminou.V opačnom prípade sa hľuzy vystavia slnečnému žiareniu, čo vedie k zvýšeniu hladiny solanínu.
Táto zložka sa nachádza nielen v hľuzách, ale aj v iných častiach zemiakov – klíčiacich stonkách, plodoch a listoch.
Z toho vyplýva presvedčenie, že zemiakové hľuzy pridané do kompostu môžu spôsobiť jeho nepoužiteľnosť.
V skutočnosti toto presvedčenie nie je nič iné ako ďalší mýtus, pretože alkaloidy, medzi ktoré patrí aj solanín, sa počas procesu kompostovania stávajú neaktívnymi.
Do kompostovacej jamy je skutočne lepšie nedávať choré rastliny – ak skombinujete zemiakové haluze postihnuté fytoftózou s obsahom kompostéra, riskujete, že chorobu rozšírite po lokalite.
Chápem obavy týkajúce sa znehodnocovania kompostu zemiakovými hľuzami, ale zároveň by som odvážila navrhnúť, že s vhodnou starostlivosťou a pozornosťou k správnemu procesu kompostovania by sa tento problém mal dať riešiť bez väčších komplikácií. Snáď by bolo rozumné skúsiť nové metódy alebo prístupy, ktoré by mohli minimalizovať prípadné riziká spojené s týmto typom organického odpadu. Čo si myslíte?