Kardiovaskulárne problémy sa objavujú skôr, čo vedie k výraznému zníženiu veku, v ktorom by muži mali vyhľadať kardiologickú konzultáciu, teraz je to 45 rokov.Ženy sú vo všeobecnosti chránené približne do veku 55 rokov, potom by mali svoje kardiovaskulárne zdravie brať vážne.Nikto by nemal ignorovať príznaky, ako je únava po námahe a bolesť na hrudníku, pretože by mohli signalizovať problém so srdcom, ktorý nemožno odkladať.Toto sú odporúčania dr.Cosmina Olariu , koordinátora Centra kardiovaskulárnej chirurgie v MedLife Polisano v Sibiu.Kardiovaskulárny chirurg sa zvyčajne zaoberá komplikáciami, ktoré vznikajú, keď zanedbáme rizikové faktory, ako je strava, stres a nedostatok fyzickej aktivity.Našťastie, kardiochirurgia za posledné desaťročie výrazne pokročila a tímová práca zabezpečuje úspech liečby: ‚Kardiochirurgia je ako orchester, v ktorom musia všetky nástroje hrať dobre, aby bola partitúra dokonalá,‘ hovorí lekár.
Kardiovaskulárne ochorenia sú na prvom mieste v hierarchii ochorení, ktoré spôsobujú invaliditu a predčasnú smrť.V Rumunsku je úmrtnosť na kardiovaskulárne ochorenia dvaapolkrát vyššia ako v EÚ.Tento trend má viacero vysvetlení, ale chýba nám najmä v oblasti prevencie.
‚Je známe, že kardiovaskulárne ochorenia, najmä aterosklerotické ochorenie a ischemická choroba srdca, sú ovplyvnené rôznymi rizikovými faktormi.Medzi tieto rizikové faktory patrí vysoký krvný tlak, cukrovka a dyslipidémia – vysoké hladiny tukov v krvi.Strava, stres a obezita prispievajú k rozvoju aterosklerotického ochorenia.Žiaľ, v Rumunsku sa v porovnaní s inými rozvinutejšími krajinami EÚ venuje týmto rizikovým faktorom veľmi malá pozornosť.Máme tendenciu začať sa nimi zaoberať, až keď je už trochu neskoro,‘ vysvetľuje dr.Cosmin Olariu, riaditeľ Centra kardiovaskulárnej chirurgie v MedLife Polisano v Sibiu.
Namiesto stredomorskej diéty, ktorá je založená na nižšom príjme nasýtených tukov a zvýšenej konzumácii zeleniny – s preukázateľným prínosom pre zdravie srdca – sa naša tradícia často prikláňa ku konzumácii veľkého množstva bravčového mäsa.’Môže to chutiť dobre, ale nie je to dobré pre cievy,‘ varuje chirurg.
‚Okrem zlej výživy sa mnohé ochorenia nechávajú prejsť do veľmi pokročilých štádií.Ľudia nechodia na kardiologické prehliadky, aby si skontrolovali krvný tlak, hladinu lipidov alebo glukózy, čím nechávajú všetky tieto rizikové faktory a choroby nekontrolovane napredovať,‘ pokračuje dr.Olariu.
Postupom času sa pridali ďalšie faktory podobné tým, ktoré sú prítomné v západnej Európe, ako napríklad úroveň stresu: ‚Život je čoraz hektickejší a ľudia sú viac vystresovaní, čo má vplyv na organizmus.To vytvára fyziologické zmeny, ktoré vedú ku kardiovaskulárnym poruchám.‘.
Všetky tieto faktory spoločne výrazne znížili vek, v ktorom sa vyskytujú kardiovaskulárne príhody.Treba však poznamenať, že v porovnaní s obdobím pred desiatimi a viac rokmi sa zvýšil počet ľudí, ktorí vyhľadávajú pomoc, a v štatistikách je teraz zaznamenaných viac pacientov s kardiovaskulárnymi ochoreniami, zdôrazňuje lekár.
Kedy by sa malo vykonať prvé kardiologické vyšetrenie?
Kedy by sme sa mali začať zaujímať o zdravie srdca? Lekár odpovedá vždy, ale po dosiahnutí určitého veku je nevyhnutné chodiť na pravidelné kontroly.U mužov je tento vek po 45. roku života za predpokladu, že dbajú na svoju stravu, venujú sa fyzickej aktivite a presadzujú zdravý životný štýl, odporúča dr.Olariu.Hranica 45 rokov je pre mužov oveľa nižšia ako v minulosti, práve kvôli týmto viacerým rizikovým faktorom, vysvetľuje lekár.
‚Po 45. roku života je vhodné, aby navštívili kardiológa a absolvovali štandardné krvné testy, ktoré určia, či existujú nejaké problémy.A, samozrejme, je veľmi dôležité: neignorovať príznaky,‘ upozorňuje dr.Olariu.
Prvým varovným signálom môže byť únava, ktorá nastupuje rýchlejšie ako predtým.Druhým príznakom môže byť bolesť na hrudníku vyžarujúca do ramena alebo paže, ktorú by ste nemali ignorovať.’Tieto bolesti by mohli súvisieť so srdcom.Môžu signalizovať skrytý srdcový problém a je riskantné myslieť si ‚teraz nemám čas navštíviť kardiológa, môžem počkať do leta‘,‘ varuje chirurg.
Pokiaľ ide o ženy, tie majú trochu viac šťastia.’Kardiovaskulárnych ochorení je skutočne veľa, ale hovoríme najmä o ischemickej chorobe srdca, ktorá je najčastejším typom, ktorý vedie k infarktu.Ženy sú našťastie až do menopauzy o niečo viac chránené ako muži, a to vďaka hormonálnym faktorom, ktoré znižujú riziko ukladania ateromatóznych plátov v cievach,‘ vysvetľuje lekár.
Táto ochrana poskytuje ženám okno až 10 rokov.Preto u nich dochádza k nástupu aterosklerotického ochorenia neskôr.Rýchlo sa však vyrovná a po ďalších piatich rokoch, okolo 60. roku života, sa riziko vyrovná riziku mužov.
Srdce: motor, ktorý musí bežať nepretržite
V tomto článku sa venuje dr.Olariu vysvetľuje, ako a kedy vzniká ischemická choroba srdca: ‚Srdce je ako motor, ktorý beží nepretržite a poskytuje výživu a kyslík všetkým orgánom.Srdce zasa potrebuje výživu a kyslík, ktoré prichádzajú cez tepny známe ako koronárne tepny.Pri ischemickej chorobe srdca sa tieto tepny zásobujúce srdcový sval krvou začnú zužovať.Spočiatku sa zužujú, a keď tieto zúženia prekročia kritickú hodnotu, potrebné množstvo kyslíka a výživy sa nemôže dostať do neustále aktívneho srdca.Tým vzniká nerovnováha medzi dopytom a ponukou, čo vedie k ischemickej chorobe srdca.‘.
Ochorenie sa prejavuje angínou pektoris, čo je bolesť na hrudníku, ktorá sa objavuje počas námahy: ‚Tento príznak naznačuje, že dopyt je vyšší, ako môže byť uspokojený v dôsledku zúženia týchto ciev.Napríklad, keď niekto ide rýchlejšie, cíti chlad alebo prežíva silné emócie, srdce potrebuje viac výživy, ako môže dostať.Bolesť na hrudníku môže pripomínať pazvuky, akoby tlak vyžarujúci do ramena, čeľuste alebo ľavého lakťa.Toto sú charakteristiky bolesti, ktorá zvyčajne ustúpi po ukončení námahy alebo po užití nitroglycerínu.Ak bolesť pretrváva, môže prejsť do ďalšieho štádia ochorenia, ktorým je infarkt myokardu,‘ opisuje celý mechanizmus lekár.
Infarkt myokardu vzniká úplným upchatím cievy, čo spôsobí odumretie postihnutého tkaniva myokardu.
Ak sa v rodine vyskytlo ochorenie srdca, s hodnotením rizikových faktorov by sa malo začať skôr: ‚Rodinná anamnéza je veľmi dôležitá; existujú genetické faktory, ktoré robia niektorých jedincov náchylnejšími na kardiovaskulárne ochorenia.Ak mal otec alebo starý otec ischemickú chorobu srdca, nie je zaručené, že ju budem mať aj ja, ale moje riziko je vyššie.Čím väčšie je rodinné bremeno, tým opatrnejší by mal byť človek.S hodnotením týchto rizikových faktorov by sa malo začať skôr,‘ radí dr.Olariu.
Operácie so zastaveným srdcom
Dobrou správou je, že v porovnaní so situáciou spred 10 až 15 rokov majú lekári v súčasnosti k dispozícii viac nástrojov na záchranu života, hoci kardiovaskulárna chirurgia zostáva náročnou oblasťou.Okrem tradičnej chirurgie v súčasnosti existujú určité zákroky, ktoré možno vykonať prostredníctvom intervenčnej kardiológie alebo minimálne invazívnej chirurgie.’Je nevyhnutné rozlišovať medzi minimálne invazívnymi operáciami a intervenčnými operáciami.Tá môže zahŕňať napríklad implantáciu stentov do koronárnych tepien alebo iných ciev, čo sú zákroky vykonávané intervenčnými kardiológmi.Skutočné minimálne invazívne operácie, podobne ako tradičné operácie na otvorenom srdci, si vyžadujú tzv. mimotelový obeh.Jediný rozdiel spočíva v tom, ako sa získa prístup – minimálne invazívne,‘ vysvetľuje dr.Cosmin Olariu.
Mimotelový obeh znamená chirurgický zákrok vykonávaný so zastaveným srdcom.Na vykonanie práce na štrukturálnej úrovni musí byť srdce v pokoji, zatiaľ čo zvyšok tela naďalej funguje, vysvetľuje dr.Olariu vysvetľuje: ‚Toto je možné vďaka prístroju, ktorý preberá funkcie srdca aj pľúc, kým je srdce zastavené.Prístroj sa nazýva zariadenie na mimotelový obeh.Čo sa vlastne deje? Umiestnia sa hadičky, katétre, cez ktoré sa všetka krv z tela odvádza do tohto prístroja, kde sa okysličuje, čím funguje ako umelé pľúca, a potom sa cez ďalšie hadičky a katétre pumpuje späť do aorty – hlavnej cievy odchádzajúcej zo srdca -, aby orgány zostali funkčné, kým je srdce zastavené.‘ Samozrejme, existujú aj operácie, ktoré sa dajú vykonať bez zastavenia srdca, ale väčšina sa podľa lekára vykonáva so zastaveným srdcom.
Na mitrálnej chlopni možno vykonať minimálne invazívne zákroky, ilustruje chirurg: ‚Môže sa to vykonať prostredníctvom pravej minitorakotómie, čo je niekoľkocentimetrový rez medzi rebrami na zavedenie chirurgických nástrojov.Prístup k mimotelovému obehu sa dosiahne periférnou kanyláciou, čo znamená zavedenie hadičiek cez periférne cievy na úrovni stehna.Týmto spôsobom je možné ošetriť mitrálnu chlopňu.Takýmto spôsobom možno ošetriť aj aortálnu chlopňu, a to buď prostredníctvom minitorakotómie alebo minimálne invazívnej sternotómie (pri ktorej sa odreže časť hrudnej kosti).Existujú aj určité vrodené ochorenia u dospelých, stavy prítomné pri narodení, ktoré boli objavené neskôr, a niektoré z nich sa dajú operovať minimálne invazívne, napríklad defekty predsieňovej priehradky, ako aj niektoré srdcové nádory, napríklad srdcový myxóm,‘ poznamenáva.
Prečo si vybral kardiovaskulárnu chirurgiu
Komplexnosť kardiovaskulárnej chirurgie je kľúčovým prvkom, ktorý prilákal dr.Olariu k tejto špecializácii: ‚Už počas štúdia medicíny som vedel, že sa chcem venovať chirurgickej špecializácii.Počas štúdia som odišiel do Nemecka, do Heidelbergu, kde som absolvoval stáž na kardiochirurgickom oddelení.A povedal som si: toto je to, čo chcem robiť! Ich systém je trochu odlišný, šiesty ročník lekárskej fakulty je zameraný na praktickú prípravu.Počas môjho pobytu som navštevoval teoretické kurzy len raz týždenne.Zvyšok času som si mohol vybrať, na ktorom oddelení chcem pracovať a získať takpovediac praktické skúsenosti.‘.
‚Po zákroku sa srdce rozbehne samo, a ak sa nerozbehne, prinútime ho, aby sa rozbehlo‘
Mnohí pacienti, ktorí majú naplánovanú operáciu na zastavenie srdca, sa obávajú, že sa im srdce po skončení zákroku nemusí znovu rozbehnúť.Tento aspekt je mimoriadne dôležitý aj pre lekára, pretože každý pacient má svoje jedinečné vlastnosti, upresňuje dr.Olariu: ‚Vždy existujú premenné, veci, ktoré sa nedajú vždy predvídať, takže stres nikdy úplne nezmizne.Naučíte sa ho však zvládať.Ale buďte si istí, že vo väčšine prípadov sa srdce spustí samo, a ak sa tak nestane, my ho spustíme.‘
Je tiež dôležité, zdôrazňuje chirurg, aby pacient dôveroval svojmu lekárovi.Platí to aj naopak, hovorí dr.Olariu zdôrazňuje: ‚Pacient sa musí cítiť dobre s lekárom, ktorého si vybral.Dôverný vzťah medzi pacientom a lekárom musí byť obojsmerný.Veci pôjdu dobre, pokiaľ pacient dôveruje svojmu lekárovi, že je schopný ho liečiť, rovnako ako lekár musí cítiť, že táto dôvera je daná a že jeho kompetencie nie sú spochybňované, že pacient úplne chápe, o čo sa lekár snaží, a rozumie limitom a perspektívam.Preto je komunikácia s pacientom kľúčová.Ak táto komunikácia nefunguje, pacient má možnosť vyhľadať iný názor alebo nájsť niekoho, s kým si rozumie viac.‘
Starší pacienti: najpočetnejšia skupina
Aj keď vo väčšine prípadov operácie prebiehajú od začiatku úspešne, chirurgovia nevstupujú do operačnej sály bez záložného plánu, konštatuje chirurg: ‚Musíme vedieť, aké alternatívy máme pre každú fázu operácie, aby sme mohli veci nasmerovať späť, ak niečo nepôjde dobre.Kardiochirurgia je dosť matematická, ak to tak môžem povedať.‘.
Záložný plán sa stáva ešte dôležitejším, pretože starší pacienti tvoria najväčšiu skupinu pacientov podstupujúcich kardiovaskulárne zákroky a ich osobitosti môžu počas zákrokov spôsobiť komplikácie.’Predtým sme hovorili o tom, že srdcové ochorenia postihujú čoraz mladších ľudí a že vek, v ktorom sa kardiovaskulárne ochorenia objavujú, sa znížil; napriek tomu však táto patológia postihuje prevažne starších dospelých.Väčšina pacientov, ktorých operujeme, má od 70 do 80 rokov, pričom mnohí majú viac ako 80 rokov.Nepovedal by som, že operovať 80-ročného človeka je niečo nezvyčajné, ale skôr niečo úplne bežné.Starší pacienti sú však krehkejší a treba s nimi zaobchádzať opatrnejšie; častejšie sa stávajú intraoperačné príhody a počas operácie môže byť väčšia potreba krvi.Ale akosi to nie je nič výnimočné.‘.
‚Nezabúdajte, že stredobodom lekárskej profesie je ľudský život a nikto vás nenútil robiť túto prácu‘
V kardiochirurgii, možno viac ako v iných lekárskych špecializáciách, sa výnimočné výsledky dosahujú nielen s dobrým lekárom, ale aj s vynikajúcim tímom.Čo robí dobrého lekára dobrým? ‚Som presvedčený, že dobrý lekár je ten, ktorý je úprimný sám k sebe a k svojej zvolenej profesii.Možno sa to zdá staromódne, ale ako lekár nesmiete zabúdať, že ste zložili prísahu.Zdá sa mi, že lekársky svet vo všeobecnosti už tomu neprikladá taký význam.Ale táto prísaha je v podstate o dodržiavaní kódexu profesionálneho správania.Nezabúdajte, že v centre vašej profesie je pacient, život človeka.A že vás nikto nenútil robiť túto prácu, vy ste si ju vybrali!‘ tvrdí dr.Olariu.
Lekár je čestný, ak v prvom rade neškodí.’Hippokrates to povedal.Lekár musí vidieť pacienta, pochopiť, čo môže a čo nemôže urobiť, a poznať svoje hranice.A ak nemôže pomôcť, mal by vyhľadať pomoc.Musia odložiť bokom svoju pýchu a predstavu, že sú bohmi.Nemali by predpokladať, že určitú úlohu dokážu vykonať sami.Mali by poznať svoje limity a neváhať požiadať o pomoc niekoho, kto má v danej oblasti viac skúseností,‘ povedal dr.Olariu vysvetľuje.
Skúsenosti ukázali, že najlepšie výsledky prináša tímová práca.’Na operačnej sále neoperujem sám.Vždy mám pri sebe aspoň jedného ďalšieho chirurga, ktorého by som neoznačil za asistenta, ale skôr za partnera, s ktorým operujem.Ďalej sú tu sestry zodpovedné za nástroje, technik pri prístroji na mimotelový obeh, anestéziológ a anestéziologickí asistenti spolu s personálom na periférii, ktorý zabezpečuje potrebný materiál.Zapája sa do nej aj personál krvnej banky a neskôr všetok personál intenzívnej starostlivosti, ktorý zabezpečuje priaznivý konečný výsledok,‘ hovorí dr.Cosmin Olariu.
Keď chirurg operuje, nemôže sa vyhnúť obavám o svojho pacienta, kým ho neuvidí zdravého a smerujúceho domov, uzatvára dr.Olariu.
***.